KTO SOM

Môj príbeh

Toto je môj príbeh.

Svetlo tohto sveta som uzrela v horúcu júlovú nedeľu. Vyrastala som v zabudnutej malej dedinke, v kontakte s prírodou, zvieratami... Bola som normálne, veselé dievča z veľkej rodiny, jediné dievča spomedzi piatich súrodencov.

Moja prababička z otcovej strany bola známa dedinská vedma a liečiteľka. Často krát mi vravievala, že to mám v sebe tiež, len musím byť trpezlivá. Nikdy som to nebrala vážne a ako starla a ja som sa dostávala do puberty, začala som sa od nej vzďaľovať. Vzďaľovala som sa od nej, od prírody, od zvierat... Zaujímali ma iné veci a chcela som okolo seba iný svet.

Zlom nastal až po mojich 20. narodeninách.  Študovala som psychológiu, mala za sebou ukončený 4. semester a prišla na leto domov. V jeden večer, vracala som sa autom s kamarátmi z chaty som pocítila silnú túžbu byť pri svojej milovanej prababičke, ktorá mala v tom čase 97 rokov a veľmi už nevnímala svet naokolo a ľahla si k nej do postele. To je to posledné, čo si pamätám.

Prebrala som až po niekoľkých dňoch v nemocnici na JIS-ke. V našom dome vybuchol plyn. Prababička to neprežila. Ja som vyviazla s popáleninami a viacerými úrazmi,  po prebratí opätovne upadla do kómy, prežila klinickú smrť a po pár dňoch prišla aj o ľavú nohu, ktorú mi museli z dôvodu extrémneho poškodenia tkanív pod kolenom amputovať. Dostala som protézu, učila sa nanovo chodiť a po tomto zážitku už nič nebolo ako pred tým.

Do školy som sa nevrátila a cítila som, že nikam nepatrím. Moje zdevastované telo ostalo iba schránkou a začala som sa orientovať duchovným smerom. Prichádzali ku mne správy, energiu ľudí som začala vnímať cez svetlo a farby a aj keď som bola ja sama obeťou nešťastia, z mne nepochopiteľných dôvodov sa na mňa začali všetci obracať so svojím trápením, zverovať sa mi a pýtali sa, čo je správne. Absolútne som to nezvládala. Bolo to akoby mi v hlave nonstop bežalo sto televíznych kanálov naraz.

V zime som odišla do Indie. Bolo to veľmi spontánne rozhodnutie, od môjho rozhodnutia po nasadnutie do lietadla neprešiel ani jeden týždeň. Strávila som tam tri roky prácou a štúdiom v Ashrame a prijala spirituálne meno Zion. Neskôr, po období intenzívneho cestovania a návrate do Európy som si v Taliansku vybudovala úspešnú prax orientovanú na pomoc ženám vo vzťahoch. Po smrti môjho milovaného manžela začiatkom roku 2020 som sa rozhodla pre návrat na Slovensko.